V celom európskom priestore prežívame paradox atómového veku. Vďaka informačno-komunikačným technológiám dokáže človek vtesnať do jedného elektronického riadku desaťtisíce informácií, ale v tejto nekonečnej množine, v nezmerateľnom kyberpriestore priam zúfalo chýba slovo múdre, oslovujúce, ihravé, nadčasové i nadgeneračné.
Medzinárodný plenér pre neprofesionálnych výtvarníkov na Vínnej ceste
V Kúpeľoch Štós sa varil paprikáš
Do tohtoročných osláv Dní európskeho kultúrneho dedičstva sa zapojil celý kraj. Počas piatka a soboty 23. a 24. septembra sa uskutočnil celý rad zaujímavých akcií, medzi nimi aj X. Tokajské vinobranie v Čerhove. Podujatie pod záštitou predsedu KSK JUDr. Zdenka Trebuľu bolo zapojené do osláv Svetového dňa cestovného ruchu 2011.
Vo štvrtok 8. 9. 2011, o 18.00 hod odvysiela STV2 v relácii Kvarteto (magazín krajín Višegrádskej štvorky) krátky dokumentárny film, ktorý vznikol na základe spolupráce Slovenskej televízie a Literárnej spoločnosti Pravé orechové. Dokument priblíži Prameň svätého Ladislava a jeho legendu - miesto na Jasovskej planine Slovenského krasu. Krátky film ozrejmí nielen dejinné súvislosti z druhej polovice 11. storočia a toto miesto, ale i potenciál rozvoja turizmu danej oblasti, ktorá patrí k nášmu kraju.
Predstavili sme program Terra Incognita u našich susedov
Kultúrne centrum Košického samosprávneho kraja sa zúčastnilo v dňoch 26. – 28. augusta na tradičnom medzinárodnom podujatí prezentujúcom kultúru a historické dedičstvo Karpatského euroregiónu v Krosne – KARPACKIE KLIMATY. Podujatie je jednou z mnohých akcií v rámci cezhraničnej spolupráce medzi Kultúrnym centrom KSK a regionálnym centrom kultúr pohraničia v Krosne.
Ak hľadáte únik z pretechnizovaného sveta, plného žiarenia, vibrácií, smradu a nervozity, máme pre vás ideálny tip - navštívte chránené vtáčie územie Vtáči raj pri Sennom. Z Michaloviec je to 17 kilometrov smerom na juh po ceste č. 555, z ktorej v Palíne odbočíte doľava. Pri kostole v Sennom sa vydáte po zelenej značke popri kanáli Čierna voda, v lete plnom rozkvitnutých lekien. Len čo odídete z dediny, obklopí vás ticho.
napísal: Slavomír Szabó
„Mám ísť po Eržu?“ zašepkala v prítmí izby Zuza, len čo Janko na chvíľu stíchol. Jej hlas bol oproti kriku malého batoľaťa tichý, trasľavý, sotva počuteľný. Nemala silu hovoriť hlasnejšie, cítila sa slabá a zlomená. „Mama, už možno zaspí.“ „Aj včera si tak hovorila. Aj predvčerom. Zaspí, ale iba na chvíľku. A potom kričí až do rána. Rozhodni sa, Borka, ale musíme niečo urobiť, veď sa nám stráca pred očami!“
V dejinách Zemplínskej župy sa spomínajú obce Nižný a Vyšný Turuň už v roku 1067, nie je však isté, že sú identické so súčasnou Veľkou a Malou Tŕňou. Prvú správu o pestovaní vína v tejto oblasti máme z roku 1248, keď bol kráľom Belo IV.Počas 13. storočia v obci sídlil rad mníchov paulínov a do tohto obdobia sa počíta aj vznik románskeho kostolíka, ktorý tu stojí dodnes.
Černochov sa v písomných dokumentoch spomína prvýkrát v roku 1298. Bola to poddanská obec, ktorá často menila pánov. V eroku 1528 dobyli toto územie Tatári a držali ho nasledujúcich 170 rokov. Obec bola v nasledujúcom období takmer vyľudnená, na čom sa najviac podpísala morová epidémia z roku 1663.
Spolu s ďalšími šiestimi dedinami sú Viničky súčasťou slovenskej Tokajskej oblasti. Neoverená najstaršia zmienka o obci pochádza údajne už z roku 1029, hodnoverne je doložená z roku 1273. Obec a jej okolie boli lukratívnym majetkom viacerých šľachtických rodín.O starlobylosti obce svedčí aj súbor vínnych pivníc – v katastrálnom území obce Viničky sa nachádza súbor tokajských tufových pivníc vytesané stredoveké chodby z 12. -14. st. slúžili najprv na ochranu obyvateľstva pred nájazdmi vojakov Osmanskej ríše.. V 17. storočí, keď sa začalo so zakladaním Tokajských pivníc a s výrobou tokajského vína sa kamenné pivnice začali využívať na dozrievanie vína.
napísal: Slavomír Szabó
Anuška sa cítila, akoby mala vzlietnuť. Že stačí, aby roztiahla ruky a vzniesla by sa vysoko nad vinice, nad dedinu, nad celý tokajský kraj až k samotnej oblohe, kde by začula spev anjelov. Avšak ani celý nebeský chór by jej v tej chvíli neznel tak krásne a ľúbezne ako Imreho slová, ktoré jej pred chvíľkou zašepkal do ucha. Bolo to, akoby sa všetky farby dúhy zliali do jednej jedinej, čo teraz prenáramne žiari, zaplavuje svet, život, jej budúcnosť nádherným svetlom radosti. Život, v ktorom už niet miesta pre tiene, bolesť, ľútosť či sklamanie. To všetko mizne, stráca sa do nenávratna a všade panuje neha a láska. Usmievala sa od šťastia a ak by mohla, najradšej by tancovala. Čo na tom, že sama a uprostred dediny. Zamilovaný človek vidí svet inak ako ostatní. A zamilovaný i milovaný zároveň ho vidí tak ako práve ona teraz.
|