Terra Incognita

Údolie rieky Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou a preteká v dĺžke asi 75 km romantickou dolinou až po Margecany, kde sa vlieva do Hornádu, patrí medzi tie oblasti Slovenska, ktoré turisti radi vyhľadávajú. Centrom celého hnileckého údolia je Gelnica. Mesto je obkolesené pásmom zalesnených vrchov, ktoré patria k Spišsko-gemerskému rudohoriu. Rozprestiera sa po oboch brehoch Hnilca popri železničnej trati Margecany-Červená Skala-Zvolen. Leží v nadmorskej výške 375 m, ale okolité pásmo vrchov dosahuje výšku od 655 do 1030 m n. m.

Prvé písomné zmienky o Margecanoch pochádzajú z r.1235. Margecany vznikli ako osada v chotári banského mesta Gelnica a jej pôvodný názov sa viaže k názvu tunajšieho kostola.

Gotický rímskokatolícky kostol nájdeme v strede obce.
Pôvodne gotický rímskokatolícky kostol Panny Márie z 2. polovice 14. stor. prestavali na prelome 17. a 18. stor. v barokovom slohu.

Typická vinárska a ovocinárska obec Hrušov vznikla v 13. storočí ako osada na kráľovskom panstve Turňa. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1234. Patrí do regiónu Horného Gemera.

Historické vínne cesty v našom regióne vedú úrodnými údoliami, lemovanými slnkom zaliatymi svahmi, na ktorých sa darí tradičným odrodám viniča. Stretať sa tu môžete s pohostinnosťou ľudí, s citlivou symbiózou človeka a prírody, s hrdosťou na dedičstvo po predkoch, zachovanými tradíciami, ale tiež s nádhernými, no na pohľad nenápadnými pamiatkami. Vínne cesty v našom kraji sú situované najmä na južné svahy Zemplínskych vrchov či Slovenského Krasu.

Imrich cítil, ako mu na krk dýcha smrť. Ako sa blíži chvíľa, kedy sa ocitne v jej mrazivom objatí, z ktorého niet návratu. V hlave začul vŕzganie vrát do sveta temnoty a zatratenia; tam kde končia všetky plány, všetky radosti, vlastne úplne všetko. Koňa nútil do cvalu, i keď zviera mohlo každú chvíľu padnúť od vysilenia. V očiach mal prach a slzy, hľadiac pred seba na pole, kde ho môže každý poľahky zbadať aj z diaľky. Je to zlé miesto na útek. Len ním rýchlo prebehnúť a niekam zmiznúť! Drôtená košeľa ho ťažila, najradšej by ju zahodil rovnako ako prilbicu, čo už dávno zazvonila o akýsi kameň. Iba meč nie, ten si musí nechať, ten jediný mu dáva akú takú nádej. Preč, rýchlo preč, niekam medzi stromy, do lesa, do hôr a potom...

Hrhov leží v oblasti Gemersko-turnianskeho krasu, v doline Turnianskeho potoka, obklopenej planinami Dolného a Horného vrchu. Hoci prvá priama písomná zmienka o obci pochádza z roku 1263, nepriame dôkazy potvrdzujú existenciu obce už na sklonku 12. storočia, v časoch panovamia kráľa Imricha.

Dobšinská ľadová jaskyňa je súčasťou systému Stratenskej jaskyne a patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Prístupná pre verejnosť je prehliadková trasa v dĺžke 515 m. Prehliadka trvá asi 30 minút. Na návštevníka zapôsobí svojou úchvatnosťou zaľadnená Veľká sieň a malá sieň, Ruffiniho koridor a Zrútený dóm. Okrem zaľadnenej časti je možné zhliadnuť aj Kvapľovú a bBielu sieň, Suchý dom, kvapľovú pivnicu či Peklo.

Gotický evanjelický farský kostol v Dobšinej, ktorý bol v minulosti veľakrát prestavovaný a upravovaný, pochádza z roku 1480, kedy bol postavený na mieste staršieho kostola zo začiatku 14. storočia. Počas tureckých vpádov bol úplne zničený, od čias reformácie patrí evanjelickej cirkvi.

Park pri betliarskom kaštieli je najväčším historickým prírodno-krajinárskym parkom na Slovensku. Kaštieľ obklopuje prekrásny anglický park s množstvom vzácnych druhov drevín, fontán, jazierok a plastík, ktorý s rozlohou 81 ha patrí k najväčším udržiavaným parkom na Slovensku a v roku 1977 bol zapísaný do zoznamu svetových historických záhrad a parkov. Bol založený v roku 1792.

Neďaleko kaštiela v Betliari nájdeme nenápadný skvost - pôvodne gotický kostol z 1. polovice 14. st. s predstavanou hranolovou vežou, bol obnovený v roku 1973.

Banícka osada Dobšiná bola založená na začiatku 14. storočia. Prvá doložená písomná zmienka o lokalite pochádza z roku 1320, prvá zmienka o osade a jej kolonizovaní nemeckými baníkmi pochádza z roku 1326. Leží v údolí Dobšinského potoka v strednej časti Slovenského rudohoria v časti nazývanej Dobšinské predhorie. Vďaka rozvoju baníctva získala Dobšiná právo meča aj jarmočné právo a od konca 15. storočia sa spomína ako mesto.