Turňa nad Bodvou
Obec leží v podhradí Turnianskeho hradu v západnej časti Košickej kotliny. Blízkosť hradu vždy určovala pozíciu obce, ktorá bola niekoľkokrát spustošená, ale vždy sa dokázala znovu postaviť "na vlastné nohy" a poskytovať priestor pre život ľudí.
Prvý známy doklad o existencii turnianskeho panstva a teda pravdepodobne aj obce turňa je darovacia listina, ktorou kráľ Belo IV. daroval celé panstvo bratom Bebekovcom a zároveň všetky rodiny z Turne (a Hrhova) povýšil do zemianskeho stavu. O pozadí tohto daru rozpráva známa legenda z čias tatárskych nájazdov, ale svedčia o ňom aj doteraz známe a používané pomenovania miestnych lokalít (Kráľovská studňa, kráľovská jaskyňa, Kráľovský stôl). Neskôr obec vlastnila rodina Tornayovcov.
V roku 1409 bola Turňa povýšená na mesto, v roku 1476 sa stala sídlom súdu a kráľ Žigmund ho odovzdal do správy rodiny Bessenyovej. Búrlivé obdobie protihabsburských povstaní znamenalo pre Turňu spustošenie turkami (1652) a útoky Thokolyovcov. V roku 1679 obsadili Turňu aj hrad cisárske vojská a na rozkaz cisára Leopolda vyhodili hrad do vzduchu.
Význam Turne odvtedy slabol, zmenil sa aj jej charakter a dnes je to poľnohospodársko-vinárska obec, pri ktorej sú vybudované dva veľké rybníky.
V obci sa nachádzajú nasledovné pamiatky:
- rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v gotickom štýle zo začiatku 14. storočia
- Kaštieľ postavený v 17. storočí v renesančnom slohu
- klasicistický bývalý župný dom z roku 1820
- kaplnka svätého Floriána bola postavená začiatkom 19. storočia v klasicistickom slohu
- klasicistická socha svätého Jána Nepomuckého v areáli opevneného kostola