Terra Incognita

Oproti súčasnému bol menší, vlastne pôvodná stavba v ranogotickom štýle tvorí sakristiu súčasného chrámu. Patrocínium, ktorému sa kostol zasvätil svätcovi, padlo na sv. Antona Pustovníka a jeho žiaka sv. Pavla Eremita. Pri obhliadke v súčasnosti môže znalec namietať, že tieto informácie nebudú celkom presné, pretože charakteristická gotická klenba s lomenými oblúkmi sa nachádza aj vo svätyni. Napriek tomu bola postavená neskôr. Loď kostola má rovný strop, ktorý bol pôvodne po prvej dostavbe skrášlený dreveným kazetovým obložením.

Jaklovská fara podľa písomných záznamov i pamäte najstarších obyvateľov obce vždy spravovala niekoľko dedín. Tieto pripomínajú fresky na stenách. Sú na nich vyobrazení svätci, ktorých si dané obce zvolili za patrónov. Svätá Katarína pripomína Rolovu Hutu, sv. Margita Margecany a archanjel Michal Veľký Folkmar.

Chrám nemá oltár. Historickou vzácnosťou je však gotická socha Madony z Jakloviec. Pochádza z 1. polovice 15. storočia a pamiatkari ju charakterizujú ako drevorezbu a polychróm. Zároveň však dodávajú, že vzhľad súčasnej sochy nemusí byť totožný s tým, ako vyzerala v čase svojho vzniku, pretože v období baroka bola upravená podľa požiadaviek vtedajšej doby na výzor svätcov. Toto rezbárske dielo v stredoveku vyhotovil muž označovaný ako Majster Bielej Madony z Toporca. Pôsobil na Spiši v rokoch 1425 až 1465. Považuje sa za predchodcu spišskej drevorezbárskej dielne, ktorej najznámejším predstaviteľom je Majster Pavol z Levoče.
Pred kostolom stojí kaplnka so sochou sv. Jána Nepomuckého. Nachádza sa v nej neskorobaroková kamenná socha svätca, ktorú zhotovili rovnako ako kaplnku koncom 18. storočia.

O histórii farnosti sa dočítate na jej stránkach.

text a foto: Slavomír Szabó

Zdroje informácií, pramene:
František Hricko: Z cirkevných dejín - in Jaklovce od histórie k súčasnosti (Obecný úrad Jaklovce, 2007),
Pamiatky Východoslovenského kraja v štátnych záznamoch, (Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1969)

Fotogaléria z Jakloviec