Terra Incognita

V Spišskej Kapitule a v lokalite zvanej Pažica odborníci objavili unikátnu koncepciu teritória, ktoré pripomína staroveký Jeruzalem. Pôvodnú hypotézu krajinárov o existencii „Spišského Jeruzalema“ potvrdili aj historici. Veriacim v časoch, keď boli púte do Svätej zeme kvôli vojne s Turkami problematické, mali umožniť čo najvernejšie prežiť krížovú cestu. Podobná symbolická krajina sa nikde inde na Slovensku nenachádza.

Náš kraj je plný podivuhodných a krásnych miest, o ktorých ešte stále nevieme. Jeden z takýchto tajomných priestorov sa rozkladá na hranici Košického a Prešovského samosprávneho kraja. V decembri 2010 podpísali predsedovia VÚC spoločné memorandum, v ktorom sa zaviazali oživiť historické miesta na Gotickej ceste v programe Terra Incognita a obnoviť významnú súčasť spoločného kultúrneho dedičstva, religióznej krajiny na Pažici a jej okolí. Unikátna krajina stredného Spiša, ktorá zahŕňa Spišský hrad, Žehru, Spišské Podhradie, Spišskú Kapitulu, Pažicu, Sivú Bradu a tiež blízke obce Hodkovce, Jablonov a ďalšie, je málo známou symbolickou krajinou. Ďalšie podrobnosti o memorande nájdete na stránkach vucke.sk.

V predchádzajúcich týždňoch sme vám priniesli rozsiahly rozhovor s doc. Chalupeckým, v ktorom sa venujeme doteraz málo preskúmanej a v povedomí verejnosti takmer neznámej pamiatke mimoriadneho významu - Spišskému Jeruzalemu. (Doteraz uverejnené časti rozhovoru nájdete tu.)
Dnes uverejňujeme tretiu, záverečnú časť rozhovoru.

Pokračujeme v dialógoch s doc. Ivanom Chalupeckým, v ktorých sme sa zamerali na odkrývanie mystéria územia na pomedzí Košického a Prešovského samosprávneho kraja.
Prvá časť rozhovoru.

6. Portrét profesora Jozefa Špirka
Za tento panteón, ale aj za mnohé ďalšie štúdie o dejinách Spišskej diecézy, o kultúre, pamiatkach a duchovnom, lež i o umelecko-estetickom živote Spiša vďačíme profesorovi Jozefovi Špirkovi. Profil tejto osobnosti ste autorsky spracovali pre rozsiahly lexikón slovenských katolíckych kňazských osobností; profesora Špirka charakterizujete ako jedného z najserióznejších a najerudovanejších slovenských historikov. Patrilo by sa snáď načrtnúť pôsobenie profesora Špirka i jeho súpútnikov generácie 20. storočia v Spišskej Kapitule aj na Spiši...
Profesor Jozefa Špirko už vo svojej dobe dokázal dejiny popularizovať pútavým štýlom bez toho, aby zľavil z prísnosti vedeckých kritérií a z etického princípu: sapiens nihil affirmat, quod non probet – múdry netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.
Súborné dielo J. Špirka najexaktnejšie potvrdzuje najvyšší mravný princíp – conditio sine qua non – nevyhnutnú podmienku kresťanskej historiografie: bez hlbokej pokory a neochvejnej viery nemožno cirkevné dejiny pochopiť, tobôž interpretačne dotvárať.

Pred týždňom sme vám predstavili doc. Ivana Chalupeckého, s ktorým sme sa rozprávali o histórii nášho kraja, ale predovšetkým sme skloňovali tému Spišský Jeruzalem. Prinášame vám dnes prvú časť rozsiahleho rozhovoru.