Surfujem si tak po internete a aby som nebol mimo obraz, mrkol som aj na naše spravodajské servre. Čakal ma šok. Hrad Krásna Hôrka vyhorel.
|
Doteraz najstaršia písomná zmienka o Michalovciach (v listine ako „Myhal") je z roku 1244 v privilégiu bývalého magistra Tomáša, predstaveného budinského chrámu a kapituly.
Slanec/Füzér - Pri príležitosti 777. výročia prvej písomnej zmienky o obci Slanec podpísali obce Slanec a Füzér dňa 26. 8. 2007 v Slanci Zmluvu o partnerstve a spolupráci, ktorou oficiálne potvrdili záujem všestranne spolupracovať a rozvíjať partnerské vzťahy. Spoločne vytvorili projekt Cez kopec, cez kopec sem v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007 – 2013, vďaka ktorému pritiahnu mnoho turistov. Hlavným partnerom projektu je obec Füzér a cezhraničným obec Slanec.
Koceľovce sa vyvinuli v 2. polovici 13. storočia ako banská obec na území, ktoré patrilo Bebekovcom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1318, obec vtedy niesla názov Guchulpholua.
Na juhu Zemplína, pri brehu Laborca leží obec Budkovce. Hoci najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 1314 archeologický výskum potvrdil, že v tejto lokalite existovalo osídlenie už v mladšej dobe kamennej. V 14. storočí vlastníci obce, rod Buttkayovcov tu údajne postavil hrad, ktorý bol však zničený v časoch bratríckeho ťaženia Slovenskom v 15. storočí. Šľachta potom bývala v kúrii a od roku 1617 v neskororenesančnom kaštieli.
Bohatá história obce Jasov je spojená nielen s kláštorom premonštrátov, ale aj s Jasovskou jaskyňou, v ktorej boli objavené stopy po obývaní ďaleko za prvou zmienkou o existencii obce. Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 1234. Hovorí sa v nej o kláštore a obci, ktoré patrili k majetku hradu Turňa.
História Slanca je spojená s históriou rovnomenného hradu. Zmienky o obci pochádzajú už z roku 1270 a o hrade z roku 1281. Zakladatelia obce boli poľnohospodári, ktorí sa okrem hlavnej činnosti venovali aj ťažbe a spracovaniu dreva.
Dejiny Krásnohorského Podhradia sú úzko spojené s dejinami hradu Krásna Hôrka, ktorý sa nad obcou vypína od ranného stredoveku. Možno práve "vďaka" tejto skutočnosti je prvá hodnoverná zmienka o obci až z roku 1427, hoci je zrejmé, že osada tu existovala už viac ako 200 rokov predtým.
Obec leží 7 km od Spišskej Novej vsi, v Hornádskej kotline. Prvé doložené správy o obci pochádzajú z r. 1289, staršie - nepriame zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12. storočia, kedy sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec. Markušovce boli v trvalej majetkovej držbe jednej z najznámejších východoslovenských feudálnych rodín - Mariássyovcov a patrili jej až do zrušenia poddanstva.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245 a viaže sa k farskému kostolu sv. Ducha.
Trebišov leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na rozhraní Trebišovskej tabule a Ondavskej vrchoviny.
Prvá písomná zmienka o Trebišove je z roku 1254. V tom čase bol Trebišov spolu s hradom Parič vo vlastníctve šľachtica Andronika z Trebišova. Jeho osídlenie je však staršieho dáta. Roku 1319 daroval uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou hradné panstvo Trebišov Drugethovcom. Od roku 1343 bol opäť Trebišov pod vládou kráľovskej rodiny, ktorá ho v roku 1387 darovala šľachticovi Petrovi z Perína. Perényiovcom patrilo trebišovské panstvo 180 rokov. Po bitke pri Moháči (1526) prešlo panstvo opäť do rúk Drugethovcov. Menil sa aj názov mesta - Terebes, Felse Terebes, Trebissou a Trebišov.
|
|