Reklamný prúžok
Obrázky z regiónu
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Príbehy z gotickej cesty

Čertova skala

napísal Slavomír Szabó

Som diabol. Ako sa cítite? Príjemne, pohodlne? Alebo tomu tak bolo aspoň doposiaľ, kým som vás oslovil? Nie, nemusíte sa ľakať. Neublížim vám. Ani po vás nič nechcem. Možno neskôr. Zatiaľ len túžim byť vypočutý, a potom vám azda vyrozprávam príbeh. Som takmer dokonalý ako všetci anjeli, lebo aj my diabli sme kedysi boli anjelmi, než nás ten vami obdivovaný vládca sveta zvrhol z miesta, ktoré vy nazývate nebesá. Vládca sveta? No, nechajme to tak. Musím predsa hovoriť vašou rečou, aby ste mi rozumeli. Ale ak by bol naozaj všemocným pánom a my, padlí anjeli, jeho nepriatelia, nezničil by nás už dávno? Áno, máme tu svoje miesto. A prosím, nedušujte sa, že ma nechcete počúvať. Že tomu bráni vaše presvedčenie. Kam siahajú jeho hranice? Veď ich môžem ľahko rozbiť, zničiť.

 

 

Miškova tureň

napísal Slavomír Szabó

Bola noc. Chalupy pokryté slamenými strechami už dávno pohltila tma, ba zaliezla aj do ich vnútra, vyplnila izby, kuchyne, prikryla mužov i ženy, čo pod ťažkými perinami zaľahli, aby ich duše otvorili bránu do sveta snov. Ulice zívali prázdnotou, ani psy nebrechali a zo stajní sa ozývalo len tiché odfukovanie spokojných zvierat. Mesiac striedavo vychádzal, potom sa zas skrýval za mraky a hviezdy neboli práve najjasnejšie. Ich jemný strieborný svit dopadal na Markušovce len natoľko, že z diaľky bolo možné uvidieť iba vysoký kaštieľ a vežu kostola, čo sa vytŕčala z malého pahorku na konci dediny.

 

Markušovská biela pani

napísal Slavomír Szabó

Najradšej by som sa prepadol pod zem. Ani neviem, ako sa ukázať ľuďom na oči. Som si istý, že len čo vyjdem z domu, každý bude po mne posmešne pokrikovať a čoskoro mi dajú aj nejakú hanlivú prezývku. Tá mi prischne a ostane na mne ako nezmazateľný fľak aj po rokoch. A Jančo? Čo urobí, až sa stretneme? Bude sa tváriť, že nejestvujem, alebo ma začne biť hlava – nehlava? A to sme voľakedy boli najlepšími kamarátmi.

 

V stopách kráľa

Napísal Slavomír Szabó

Imrich cítil, ako mu na krk dýcha smrť. Ako sa blíži chvíľa, kedy sa ocitne v jej mrazivom objatí, z ktorého niet návratu. V hlave začul vŕzganie vrát do sveta temnoty a zatratenia; tam kde končia všetky plány, všetky radosti, vlastne úplne všetko. Koňa nútil do cvalu, i keď zviera mohlo každú chvíľu padnúť od vysilenia. V očiach mal prach a slzy, hľadiac pred seba na pole, kde ho môže každý poľahky zbadať aj z diaľky. Je to zlé miesto na útek. Len ním rýchlo prebehnúť a niekam zmiznúť! Drôtená košeľa ho ťažila, najradšej by ju zahodil rovnako ako prilbicu, čo už dávno zazvonila o akýsi kameň. Iba meč nie, ten si musí nechať, ten jediný mu dáva akú takú nádej. Preč, rýchlo preč, niekam medzi stromy, do lesa, do hôr a potom...

 
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Prihlásenie



mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes89
mod_vvisit_counterVčera880
mod_vvisit_counterTento týždeň1564
mod_vvisit_counterMinulý týždeň5908
mod_vvisit_counterTento mesiac23492
mod_vvisit_counterMinulý mesiac26315
mod_vvisit_counterSpolu1438306

Today: 29. Jún 2022
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok