Reklamný prúžok
Obrázky z regiónu
Reklamný prúžok
Ktorý región nášho kraja sa vám páči najviac?
 
Reklamný prúžok

Vitajte v krajine nespoznanej

Slavošovský tunel

Výstavbu železničnej trate do Slavošoviec si vyžiadala rozvíjajúca sa papierenská výroba a konci 19. storočia. Okrem odbytu výrobkov bolo pre Slavošovce životne dôležité získať dopravné spojenie pre prísun surovín, potrebných pri výrobe papiera. Železničná trať do Slavošoviec sa začala stavať v roku 1893 a otvorená bola v roku 1894.
Spojenie Slavošovce - Plešivec fungovalo bez problémov až do Videnskej arbitráže a do odtrhnutia južných území a ich pričlenenia k Maďarsku. Slavošovce stratili priamy kontakt so svetom po železnici.
Vedenie Slavošovských papierní, podporované ministerstvom dopravy Slovenskej republiky pripravilo a presadilo zámer vybudovať nové železničné spojenie Slavošoviec na Revúcu. Ambiciózny projekt počítal v prvej fáze s vybudovaním železničného tunela zo Slavošoviec do Korpáša (dnes časť Magnezitoviec) a odtiaľ pripojenie na existujúcu trať.

 

VZN o programe Terra Incognita

Program Terra Incognita realizujeme podľa akčného plánu, ktorý schválilo Zastupiteľstvo KSK a podľa požiadaviek a úloh Riadiaceho výboru programu. Do tohto rámca spadá aj schválenie VZN o poskytovaní dotácií a účelových finančných prostriedkov z rozpočtu KSK. Predchádzalo mu obdobie analýz, prípravy manuálov na realizáciu programu a prezentácie programu v regiónoch KSK.
Dotačný systém, schválený vo VZN zabezpečuje pre celý program finančné prostriedky tak, aby došlo k naplneniu cieľov programu. Finančné prostriedky z rozpočtu KSK však nebudú jedinými, množstvo aktivít sa realizuje z mimorozpočtových zdrojov, predovšetkým z projektov, ktorými sa uchádzame o ďalšie granty.

 

Bebekov rozmar

Napísal Slavomír Szabó

Bola noc. Tmavá zhora, zdola, z každej strany, obloha zatiahnutá ťažkými mrakmi, bez hviezd a bez mesiaca. Búrka skončila len nedávno, ostal po nej ešte ostrý vzduch a cesta vedúca údolím proti toku rozbúrenej riečky bola samé blato. Dosť nato, aby nikto nevyliezal z domu, pokiaľ skutočne nemusí. No napriek tomu sa hukot vody a šum lístia miesili ešte s iným výrazným a pravidelným zvukom. Nočnou krajinou sa ozýval aj dupot konských kopýt. To Štefan klusal na svojej kobylke domov. On mohol, cestu by poznal i poslepiačky, tma mu neprekážala. Vyzeral spokojný, ba viac než spokojný; ak by sa mu niekto pozrel zblízka do tváre, videl by, že sa usmieva. A mal aj prečo. Veď sa už dlho snažil, poslušne skláňal pred panstvom chrbát, keď bolo treba, plnil každé ich želanie, robil všetko najlepšie ako vedel, ale vždy ho akosi prehliadali. Až pred niekoľkými mesiacmi mu samotný starý pán Bebek povedal, že ho vyšle, aby pod Ostrým vrchom neďaleko pahorku Háj založil kolóniu drevorubačov a uhliarov. Pridelil k nemu niekoľko poddanských rodín a tak začali klčovať stromy a stavať prvé chalupy. Odľahlé miesto uprostred prírody sa stalo jeho novým domovom, no otvárala sa mu i nádej, že ak budú Bebekovci s jeho prácou spokojní, zmenia kolóniu na dedinu a on, Štefan, bude jej šoltýsom. Už by bolo načase. Mal viac ako štyri krížiky na chrbte, vždy v službách panstva, väčšiu vážnosť medzi ostatnými by si zaslúžil. Lenže ako na seba upozorniť, aby sa tak stalo čo najskôr?
 

Krásnohorské Podhradie

Dejiny Krásnohorského Podhradia sú úzko spojené s dejinami hradu Krásna Hôrka, ktorý sa nad obcou vypína od ranného stredoveku. Možno práve "vďaka" tejto skutočnosti je prvá hodnoverná zmienka o obci až z roku 1427, hoci je zrejmé, že osada tu existovala už viac ako 200 rokov predtým.

 

Slavošovce

Obec sa nachádza v regióne Horného Gemera, v mikroregióne Štítnická dolina, asi 25 km severozápadne od Rožňavy. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1318, poznáme maďarskú podobu názvu Zsederjes. Oveľa zaujímavejšia je však tradovaná povesť o vzniku názvu obce, ktorú spracoval Slavomír Szabó.

 

Turňa nad Bodvou

Obec leží v podhradí Turnianskeho hradu v západnej časti Košickej kotliny. Blízkosť hradu vždy určovala pozíciu obce, ktorá bola niekoľkokrát spustošená, ale vždy sa dokázala znovu postaviť "na vlastné nohy" a poskytovať priestor pre život ľudí.

 

Smolník

Smolník leží v doline Smolníckeho potoka v Slovenskom rudohorí. Bol založený ako banícka obec. Prvá dochovaná zmienka o Smolníku pochádza z roku 1243. V povestiach sa však traduje, že už predtým, v časoch tatárskeho vpádu, tu žili ľudia, ktorí sa pred nájazdmi zachránili tak, že sa skryli v tajnej chodbe, ktorá údajne dodnes vedie od potoka na predmestí až do miest, kde stojí tabaková továreň.

 

Trebišov

Trebišov leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na rozhraní Trebišovskej tabule a Ondavskej vrchoviny.

Prvá písomná zmienka o Trebišove je z roku 1254. V tom čase bol Trebišov spolu s hradom Parič vo vlastníctve šľachtica Andronika z Trebišova. Jeho osídlenie je však staršieho dáta. Roku 1319 daroval uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou hradné panstvo Trebišov Drugethovcom. Od roku 1343 bol opäť Trebišov pod vládou kráľovskej rodiny, ktorá ho v roku 1387 darovala šľachticovi Petrovi z Perína. Perényiovcom patrilo trebišovské panstvo 180 rokov. Po bitke pri Moháči (1526) prešlo panstvo opäť do rúk Drugethovcov. Menil sa aj názov mesta - Terebes, Felse Terebes, Trebissou a Trebišov.

 

Žehra

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245 a viaže sa k farskému kostolu sv. Ducha.

 

Miškova tureň

napísal Slavomír Szabó

Bola noc. Chalupy pokryté slamenými strechami už dávno pohltila tma, ba zaliezla aj do ich vnútra, vyplnila izby, kuchyne, prikryla mužov i ženy, čo pod ťažkými perinami zaľahli, aby ich duše otvorili bránu do sveta snov. Ulice zívali prázdnotou, ani psy nebrechali a zo stajní sa ozývalo len tiché odfukovanie spokojných zvierat. Mesiac striedavo vychádzal, potom sa zas skrýval za mraky a hviezdy neboli práve najjasnejšie. Ich jemný strieborný svit dopadal na Markušovce len natoľko, že z diaľky bolo možné uvidieť iba vysoký kaštieľ a vežu kostola, čo sa vytŕčala z malého pahorku na konci dediny.

 

Markušovská biela pani

napísal Slavomír Szabó

Najradšej by som sa prepadol pod zem. Ani neviem, ako sa ukázať ľuďom na oči. Som si istý, že len čo vyjdem z domu, každý bude po mne posmešne pokrikovať a čoskoro mi dajú aj nejakú hanlivú prezývku. Tá mi prischne a ostane na mne ako nezmazateľný fľak aj po rokoch. A Jančo? Čo urobí, až sa stretneme? Bude sa tváriť, že nejestvujem, alebo ma začne biť hlava – nehlava? A to sme voľakedy boli najlepšími kamarátmi.

 

Borša

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1221 kde sa spomína pod názvom Borsi. Obec vtedy patrila k hradu Blatný Potok. Následne sa tu vystriedalo viacero majiteľov. Borša sa v časoch reformácie stala filiálnou obcou evanjelickej farnosti Újhely (Sátoraljaújhely). V tom čase sa v obci nachádzal kaštieľ s hospodárskymi budovami majera, kostol, fara a pravdepodobne aj škola.

 

Borša - renesančný kaštieľ F. Rákocziho II.

Hradný renesančný kaštieľ s parkom na južnom okraji obce Borša, z polovice 16. storočia, postavený na starších základoch pôvodného vodného hradu, podstatne upravený v rokoch 1939 – 1943, pôdorys v tvare písmena L, resp. s prihliadnutím k prístavbe novších hospodárskych častí, v tvare nepravidelného písmena U s nárožnou štvorcovou hranolovou baštou.

 
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Prihlásenie



mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes511
mod_vvisit_counterVčera608
mod_vvisit_counterTento týždeň3072
mod_vvisit_counterMinulý týždeň7303
mod_vvisit_counterTento mesiac21904
mod_vvisit_counterMinulý mesiac18276
mod_vvisit_counterSpolu1508249

Today: 30. Sep 2022
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok